ČADCA. Jozef Práznovský sa narodil 25. mája 1955 v Trnave. Detstvo prežil v Pate pri Galante, napokon ho osud zavial ako mladého policajta do Žiliny, kde sa zoznámil so starým maliarom Jozefom Ragasom, ktorý ho zasvätil do tajomstiev umenia.
Maliarske začiatky siahajú do jeho učňovských rokov
Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia sa prihlásil do ľudovej školy umenia, kde pravidelne navštevoval kurzy akademického maliara Juraja Šútovského. Ten mu nielen rozšíril základy a vedomosti z umeleckej brandže, ale našiel u neho aj pochopenie a podporu, že to, čo robí, má zmysel a budúcnosť.
V tom čase začal navštevovať tiež Klub neprofesionálnych výtvarníkov, vtedy pod vedením Štefana Čapku a Jozefa Hallóna. Od tých čias patrí k najzanietenejším členom tohto združenia. Pravidelne sa zúčastňuje na výstách doma i v zahraničí, z ktorých si neraz odniesol domov i ocenenia. Okrem toho je zakladajúcim členom združenia nezávislých výtvarníkov Artefakt a predsedom jeho klub, ako i podpredsedom Klubu múzeálnej a galerijnej spoločnosti v Bytči.
„Naozaj som sa začal venovať výtvarnému umeniu v roku 1977, kedy som začal navštevovať ľudovú školu umenia, ale absolútne začiatky môjho záujmu o umenie siahajú ešte do učňovských čias," začína rozprávať Práznovský o svojom „stretnutí" s umením.
Zlom vraj v jeho živote nastal, keď ako učeň dostal od kamaráta staré maďarské bankovky, ktoré sa mu tak páčili, že si ich začal odmaľovávať. A takto sa pekne postupne, krôčik za krôčikom, dostal k výtvarnému umeniu. „Moja tvorba je rozmanitá. Zameraná predovšetkým na maľbu, grafiku, kresbu, koláže, kombinovanú techniku a plastiku. V kresbe využívam najviac techniku drievka namáčaného v tuši. Je zameraná najmä na prírodu a drevenice," pokračuje umelec.
Čo sa týka maľby, tá je najviac zameraná na krásu našej prírody, tiež maľuje rôzne zátišia. Na grafických listoch kombinuje viaceré grafické techniky. Spoločným znakom všetkých grafík je nastoľovanie problémov človeka vo vzťahu k prírode, a to cestou fantázie.
„Najbližšia srdcu mi je však olejomaľba, ktorej sa venujem už 30 rokov. V poslednej dobe využívam techniku akrylových farieb, ktorými maľujem figúrky," vysvetľuje.
Vyrobil ich už niekoľko stoviek
Pretože Vianoce už klopú na dvore, nedá nám nespomenúť aj to, že Jozef Práznovský sa už sedem rokov venuje tiež výrobe betlehemov. Za toto obdobie ich vyrobil už viac ako 320 kusov a na ich výrobu využíva prírodné materiály.
„Figúrky vyrábam z dreva, hliny, moduritu, pieskovca, vápenca, ba i vysekávam do pálenej tehly. Miniatúrne betlehemy zas vyrábam z rybích kostí, z jadierok, kôstok rôznych tekvíc a ovocia. Nesmiem zabudnúť pripomenúť materiál, akým sú rôzne orechy, niekedy aj tie cudzozemské z dovozu, ktoré ani neviem pomenovať," hovorí umelec o ďalšej svojej veľkej záľube.
Rád sa s prácou pohrá
Ako sám vraví, najcennejšie sú preňho tie výrobky, ktoré zhotoviť je veľmi ťažko, treba sa s nimi „pohrať". Takými sú napríklad aj betlehemy vyrobené zo zemiaka, skla, kostí, vtesnané do bobuľky korenia, korunky jeho zuba, ba i do samotného zuba. „Betlehemy vyrábam s veľkou radosťou, pretože milujem sakrálne umenie, ktoré mi veľmi učarilo," pokračuje Žilinčan.
Výroba tohto vianočného symbolu ho naozaj chytila za srdce. Až natoľko, že na výstavách betlehemov získal v roku 2003 v ROS Žilina diplom a hlavnú cenu, v roku 2005 to bol diplom za voľbu materiálu a jeho kultivované spracovanie a minulý rok získal druhú cenu.
V súčasnosti môžete jeho výtvory vidieť v priestoroch Kysuckého múzea v Čadci. „Umenie zaberá v mojom živote veľký kus času. Som veľmi rád, že moja manželka Marta má veľké pochopenie pre moju umeleckú činnosť a teší ju každý môj úspech," dodáva Práznovský.
