Horelický poklad dostane digitálnu podobu

V prímestskej časti Čadca - Horelica našiel v marci 2000 Jozef Kubica poklad. Išlo o 1658 strieborných mincí, ktoré boli uložené v hlinenom krčahu. V súčasnosti sa nachádzajú v depozitári Kysuckého múzea v Čadci. Horelický poklad si budú môcť záujemcovia onedlho pozrieť z pohodlia svojho domova.

ČADCA. V depozitári Kysuckého múzea v Čadci je uložený poklad 1658 strieborných mincí, ktoré v marci 2000 našiel v prímestskej časti Horelica Jozef Kubica. Boli uložené v hlinenom krčahu, pričom najstarším bol denár Mateja Korvína z roku 1489, najmladším 3-grajciar Leopolda I. z roku 1677.

Z panovníkov, za vlády ktorých sa razili, sú najviac zastúpené mince poľského kráľa Žigmunda III. (1587-1705) - 263 kusov. Bežne ich používali obyvatelia strednej Európy v 16. a 17. storočí. Zastúpené sú najmä tie s menšou nominálnou hodnotou, najdrahšie - zlatý florén, strieborný toliar sa v poklade nenachádzali. Sú tam však napríklad orty, polturáky, polbatzeny, groše, denáre a grajciare.

 Výber predmetov zohľadňuje riziká zničenia

„V najbližších rokoch dostane vďaka projektu s názvom Digitalizácia kultúrneho dedičstva Žilinského kraja, digitálnu podobu 3 672 jedinečných regionálnych zbierkových predmetov a 9 národných kultúrnych pamiatok (NKP) zo Žilinského kraja.

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) podal koncom júna na ministerstvo kultúry žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre spomínaný projekt. Ak rezort žiadosť schváli, ŽSK získa nenávratný finančný príspevok vo výške 758 985 eur, ďalších takmer 40-tisíc bude financovať z vlastných zdrojov.

„Projekt digitalizácie nadväzuje na realizáciu národných projektov digitalizácie, do ktorých je zapojených 5 galérií a 2 múzeá v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Prioritne sa teda zameriavame na digitalizáciu tých zbierkových predmetov a objektov NKP, ktoré by neboli zdigitalizované a ktorých jedinečnosť a význam sú späté výlučne so Žilinským krajom,“ informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. Výber predmetov a pamiatok zohľadňuje riziká zničenia, straty alebo poškodenia objektov a využiteľnosť výstupov pre záchranu, reštaurovanie a obnovenie kultúrneho dedičstva Žilinského kraja, jeho históriu, význam, pokrok a jedinečnosť.

 Verejnosť ľahko nahliadne do expozícii múzea

Staré listiny, mapa, plagáty, obrazy a horelický poklad budú digitalizované v dvojrozmernej podobe, väčšie predmety ako modrotlačové formy, krčahy, pištole, plastiky či glóbusy budú v reálnom 3D formáte.

„Digitálnu podobu dostane v Kysuckom múzeu v Čadci 1863 kusov zbierkových predmetov. Verejnosť tak poľahky nahliadne do expozícii múzea a prebáda archeologické nálezy z praveku a stredoveku, medzi ktorými nebudú chýbať mamutie zuby či stredoveké bronzové prstene,“ informoval hovorca ŽSK Peter Kubica.