Tvrdou drinou sa toto trio dostalo na svetový šampionát, ktorý sa uskutočnil v Prahe. Viac nám o svojej ceste za úspechom a prvej skúsenosti na majstrovstvách sveta povedali samotní aktéri.
Nedávno ste sa zúčastnili svetového šampionátu v ricochete, ktorý sa konal v Prahe. S akými cieľmi ste na šampionát cestovali?
JURAJ PAVLÍK: Ciele, myslím si, neboli nijaké. Skôr nadobudnúť skúsenosti a vidieť, ako sa hrá svetový ricochet.
LUKÁŠ VALKOVIČ: Vidieť, ako hrajú svetoví hráči a zistiť, ako som na tom výkonnostne ja. Čo sa týka umiestnenie, na MS bolo 24 nasadených hráčov, o ostatných 8 miest sa bojovalo v kvalifikácii, kde som vlastne skončil s dvoma výhrami a s dvoma prehrami, to umiestnenie sa nedá určiť presne, skončil som niekde v prvej 50-tke, s čím som celkom spokojný.
JURAJ KOZÁK: Hlavným cieľom bolo získať skúsenosti, pretože sa zúčastnil výber najlepších hráčov ricochetu na svete. Spoznať rôzne štýly hry a po prípade aj vyhrať nejaký zápas.
Ricochet nie je zatiaľ až taký populárny medzi ľuďmi, no každý, kto ho hrá, vie, aký je tento šport fyzicky náročný. Čo vás na tomto športe zaujalo a prečo sa venujete práve ricochetu?
JURAJ PAVLÍK: Od mlada sa venujem kolektívnym športom. Ricochet ako individuálny šport je pravým opakom, človek sa v ňom musí spoliehať len a len na seba a svoje schopnosti. Ricochet je krásny šport, ktorý okrem kondície prináša možnosť stretnúť úžasných ľudí a zmerať si sily s nimi jeden na jedného.
LUKÁŠ VALKOVIČ: Je to veľmi dynamický, rýchly šport a hlavne jedinečný v tom, že sa v blízkom okolí je veľmi ťažké k nemu dostať, je akousi novinkou na trhu.
JURAJ KOZÁK: Bol som ten, kto pokrstil kurty v Martenz Sport Clube. Hneď na prvýkrát som sa presvedčil o atraktívnosti ricochetu, jeho dynamickosti, rôznorodosti a nevedel som prestať hrať. Venujem sa aj iným športom, ale ricochet vďaka tomu, že je individuálnym športom, ma láka najviac, pretože sám si stojím za svojimi úspechmi či neúspechmi. Vrelo odporúčam tento šport aspoň vyskúšať, každý, kto si raz zahrá, chce sa vrátiť späť a venovať sa tomu či už rekreačne alebo tak trošku profesionálnejšie. Je možnosť využiť aj osobného trénera, ktorý vám pomôže so základmi tejto hry.
Ste historicky prvou slovenskou výpravou, ktorá si zahrala na majstrovstvách sveta. Aký máte z toho pocit a čo všetko stálo za tým, aby ste sa tam vôbec dostali?
JURAJ PAVLÍK: Pocit vynikajúci, úžasná atmosféra, kde sa zúčastnilo mnoho výborných hráčov. Ja sa ricochetu venujem tretí rok, hrávam 2 až 3-krát v týždni. V Čadci v Martenze v mojich začiatkoch už viac ako rok fungovala domáca liga, ja som sa zapojil až do jej druhého ročníka, počas toho obdobia som sa vypracoval až na víťaza ligy. Mojou motiváciou bolo zdolať a vyrovnať sa hráčom, ktorí boli na popredných miestach v súťaži. Boli by sme radi, keby prišli aj ďalší nováčikovia, nabrali odvahu a tým by aj bola väčšia konkurencia tu v Čadci, ktorá by nás mohla posunúť ďalej a ďalej.
LUKÁŠ VALKOVIČ: Pocit určite fantastický. Veľmi sa mi páčila priateľská atmosféra, ktorá tam panovala, sledovalo nás veľa ľudí. Začal som pred troma rokmi, snažím sa trénovať 3 či 4-krát v týždni. Treba povedať, že keby nebolo Martenz Sport Clubu, tak sa na šampionát nikdy nedostanem.
JURAJ KOZÁK: Samozrejme, pocit je výborný, naša výprava bola veľmi priateľská a súdržná, či už pri povzbudzovaní alebo odpočívaní pri rôznych nápojoch. Ricochet hrávam od otvorenia Martenz Sport Clubu, kde hrávam od založenia Martenz Ricochet ligu a pravidelne sa zúčastňujem kvalitných a príjemných turnajov. Príprava spočívala v piatich týždňoch pravidelného tréningu techniky a kondície.
Ako ste spokojný so svojimi výkonmi na MS?
JURAJ PAVLÍK: Mojím tajným snom bolo vyhrať prvé kolo na šampionáte, kde som mal nemeckého súpera Stephana Russdorfa. Ten zápas sa mi síce vyhrať nepodarilo, no z majstrovstiev som sa nakoniec vrátil s dvoma výhrami a troma prehrami, celkovo som obsadil 29. miesto so 66 účastníkov. Usporiadateľ ma priamo nasadil do hlavnej súťaže ako víťaza tretieho ročníka Martenz Ricochet ligy, spomedzi chalanov z Čadce som ako jediný nehral kvalifikáciu. So svojím účinkovaním som celkovo spokojný, keďže som sa mal možnosť porovnať s najlepšími na svete.
LUKÁŠ VALKOVIČ: Som nadmieru spokojný. Šiel som tam s malými cieľmi, podarilo sa mi poraziť Nemca Félixa Neumanna a Nóra Elveroia, takže paráda.
JURAJ KOZÁK: Prvý zápas som hral proti juniorskému majstrovi Českej republiky Filipovi Rolencovi, vďaka veľkej dávke nervozity a prvej účasti na takom veľkom podujatí som prehral, avšak zanechal som slušný dojem. V druhom zápase nervozita ustúpila, no aj tak sa mi nepodarilo zápas doviesť do víťazného konca. Síce som prehral oba zápasy, no verím, že nadobudnuté skúsenosti v budúcnosti pretavím do lepších výsledkov, napríklad už vo februári na Slovak Open v Čadci.
Určite sa budete chcieť zúčastniť i ďalšieho svetového šampionátu. Prezradili by ste nám, v čom sú lepší tí najlepší svetoví ricochetisti a na čom by ste chceli zapracovať vy, aby ste sa mohli na ďalších turnajoch dostať ďalej a ďalej?
JURAJ PAVLÍK: V prvom rade začínam prípravu na Slovak Open, ktorý sa uskutoční začiatkom februára tu v Čadci. V tréningu sa budem snažiť zamerať na techniku úderov a kondičnú prípravu, pretože tam vidím najväčšie rezervy oproti elite vo svete. Najlepší ricochetisti sú momentálne Česi, je snaha s nimi nadviazať družbu a snažiť sa o spoločné tréningy, buď v podobe kempov alebo medzinárodných stretnutí. Budeme sa snažiť zúčastňovať ďalších veľkých medzinárodných turnajov, ktoré sa konajú v Nemecku, Holandsku a Česku.
LUKÁŠ VALKOVIČ: Svetová elita sa pohybuje v ricochete už okolo 10 rokov, takže za tie moje tri roky som pochytil zatiaľ len základy a preto boli tieto majstrovstvá obrovskou školou, kde som zistil, v čom a až v koľkých veľa veciach sa zlepšiť, aby som niekedy dosiahol úroveň ako najlepší hráči na svete. Zlepšiť by som sa mal a chcel najmä v hre popri stene, v ktorej sú tí najlepší naozaj špičkoví.
JURAJ KOZÁK: Svetoví ricochetisti sú jednoznačne lepší v technike úderov, pohybe po kurte a skúsenosťami nielen zo šampionátov, ale aj z tréningového procesu s hráčmi na rovnakej alebo vyššej úrovni. Preto sa budem snažiť zlepšiť v týchto činnostiach a nalákať ľudí na ricochetové turnaje z Čadce a okolia, čím by sa zvýšila popularita a úroveň tohto športu u nás, čo by prirodzene aj nás posúvalo ďalej. Najbližšie sa koná ricochetový turnaj 26. decembra na Štefana. Okrem ricochetového turnaja sa koná turnaj aj v stolnom tenise a v stolnom futbale. Týmto by som aj pozval všetkých ľudí, ktorí by si chceli zašportovať v príjemnej atmosfére a po prípade rozšírili naše rady a získali skúsenosti.
Praha je krásne historické mesto. Mali ste čas pozrieť si jej najkrajšie pamiatky a ochutnať české pivo?
JURAJ PAVLÍK: Osobne som sa pamiatkam moc nevenoval, trávil som všetok čas priamo v dejisku či už hraním, sledovaním súperov a debatou so svojimi ricochetovými vzormi. Pivo určite áno, ale až po odohratí turnaja.
LUKÁŠ VALKOVIČ: Čas bol, samozrejme, české pivo stojí za ochutnanie. Mám množstvo fotiek a krásnych spomienok z Prahy a v dohľadnej dobe by som sa tam chcel vrátiť, hlavne kvôli tomu, aby som znova navštívil Palmovku, kde sa konal svetový šampionát.
JURAJ KOZÁK: Ako už spomínali kolegovia, Praha je naozaj nádherné mesto, čo je všeobecne známe. Boli sme sa pozrieť aj na pamiatky, ale sústredili sme sa hlavne na pozorovanie svetového šampionátu.
