Počas svojej doterajšej kariéry získal množstvo úspechov v rámci Slovenska i na medzinárodnej scéne. Reč je o žiakovi ZŠ Rázusova v Čadci Dávidovi Kajánkovi.
Dávid, od malička sa aktívne venuješ karate. Tento šport ti doslova prirástol k srdcu. Kedy a ako si sa k nemu dostal?
– S karate som začal v roku 2010, do klubu ZZO Čadca chodil trénovať starší brat Jozef, tak som to skúsil aj ja. Pod vedením môjho prvého trénera Jaroslava Marťáka som trénoval v pondelok a v stredu.
Pamätáš si ešte na svoje začiatky?
– Ako som už spomenul, začal som v roku 2010, presnejšie v marci. Karate ma hneď chytilo a už v októbri ma tréner Jaroslav Marťák zobral na prvú súťaž.
Ako sa ti na tvojom pre-miérovom turnaji darilo?
– Na mojom prvom turnaji som hneď získal zlatú medailu. Bol to Trstenský pohár, v kumite chlapcov nad 32 kg som vo finále porazil Maroša Bednára.
Počas svojej kariéry si už dosiahol množstvo úspechov. Ktoré sú pre teba tie najcennejšie?
– Každý jeden turnaj, ktorý vyhrám alebo získam nejakú medailu, je pre mňa veľmi cenný. Za najcennejšie úspechy však považujem celkové víťazstvo v Slovenskom pohári z roku 2011, titul majstra Slovenska v kumite 12-13 ročných do 50 kg z roku 2014, tri tituly majstra Slovenska v súťaži družstiev. Darí sa mi aj na medzinárodnej scéne, na Grand Prix v Bialsku Biala som celkovo v súťažiach jednotlivcov a družstiev získal päť zlatých kovov, ovládol som aj Kachikan Cup v Nitre a naposledy som získal dve zlaté medaily na Grand Prix v Hradci Králové. Cenná je pre mňa aj strieborná medaila z Memoriálu M. Budzogáňa v Košiciach. Zabudnúť nemôžem ani na zlato z Tatami cup-u v Budapešti a druhé miesto na Zagreb karate cupe, kde som bol vyslaný ako slovenský reprezentant.
Ako si už spomenul, pred pár týždňami si doslova ovládol prestížnu Grand Prix v Hradci Králové, triumfoval si v kategórií jednotlivcov aj družstiev. Ako sa s odstupom času pozeráš na tento úspech, ktorí súperi ti narobili najviac problémov?
– Najťažší zápas bol v semifinále s reprezentantom Ukrajiny, s ktorým som prehrával tesne pred koncom zápasu 2:0, no v poslednej sekunde sa mi podarilo vyrovnať na 2:2 vďaka kopu na pás za dva body. Za remízového stavu museli víťaza určiť rozhodcovia, ktorí sa priklonili na moju stranu v pomere 3:2. Vo finále som vyhral s českým súperom 2:0, v tomto zápase som už jasne dominoval. V družstvách som nastúpil po boku kamarátov Tomáša Kósu z Komárna a Tomáša Vašíčka z Trenčína. V prvom kole sme zdolali karatistov z Ukrajiny 2:1, v druhom kole sme vyradili družstvo Športová škola Bratislava 2:0 a vo finále nás čakal druhý celok Ukrajiny, no s tým sme si poradili podobne ako v semifinále s Bratislavou v pomere 2:0.
Kto je tvojím karatistickým vzorom?
– Stanislav Horuna, Ukrajinec, ktorý skončil tretí na majstrovstvách sveta. Pre mňa je však jednotkou, má najkrajšie kombinácie, ako napríklad kopy z otočky.
Aké sú tvoje ďalšie športové plány do budúcnosti? Čo by si chcel v karate ešte dosiahnuť?
– Prešiel som už do kategórie 14-15 ročných kadetov, kde by som sa chcel nominovať na majstrovstvá Európy. Postúpiť však môže len jeden Slovák, a tak budem musieť na jednotlivých podujatiach získať čo najviac bodov do slovenského rebríčka. V budúcnosti by som sa určite chcel presadiť aj medzi mužmi a zúčastniť sa na ME alebo MS dospelých.
